Triatlon v Senici

V sobotu som absolvoval prvý a asi aj posledný cross triatlon toto leto. Dovolím si tvrdiť, že tento v Senici je najľahší z celej série H-triathlon. Do preteku som nešiel s ambíciami na umiestnenie, chcel som ísť doraz v rámci možnosti a opäť si posunút hranice... Vďaka bohu v sobotu nebolo teplotné peklo, bolo pod mrakom a teplota ideálna.

Plávanie o dĺžke 1km prebehlo bez problémov, prvé kolo som dosť napálil, čo som si v druhom celkom vyžral. Najhorší moment pre mňa prišiel po prvom kole, keď treba vybehnúť z vody a obehnúť kužel. Pri tomto výbehu mi tepovka stúpla určite do maxima a keď som skočil späť do vody, myslel som, že mi srdce vyskočí z hrude (možno poznáte ten pocit, keď cítite každé buchnutie srdca). Preto som trošku zvoľnil, aby som sa dostal na nižší tep a náhododu nedostal infarkt . Určite však dĺžka nemala 1000m, lebo som to zaplával za 14 minút, čo pri mojich plaveckých schopnostiach je mission impossible. Každopádne s plávaním som bol spokojný.

V depe som sa trošku zdržal, lebo navliecť si cyklistický dres na mokré telo nie je ani trochu lahká úloha... Na bicykli som však zabral a čo som stratil v depe som aj hneď dobehol. Išli sa 4 cyklistické okruhy, kde polovica okruhu sa išla po asfalte a proti vetru. V každom kole som sa snažil na rovine držať v skupine s niekym, aby som to nemusel celé ťahať sám proti vetru, no podarilo sa mi to len v 2/4 okruhoch. Najviac som si to vyžral v poslednom kole, keď už síl bolo najmenej. Druhé depo prebehlo v poriadku a dokonca ešte nebolo ani čelo preteku v cieli... 

Vybehol som plný elánu, keďže tento rok mám najviac nabehané. Na konci prvej rovinky ma však zabrzdili staré známe kŕče. Tento krát do lýtok. Myslel som, že je koniec... Spomenul som si však na Jankinu radu, že keď sa dostavia kŕče a nemáš pri sebe soľ, musíš si začať olizovať spotené ruky. Nemal som čo stratiť, tak som to skúsil. A ONO TO ZABRALO!!! Ešte v priebehu prvého kola kŕče prešli. Držal som si však tempo, nechcel som to prepáliť, aby sa náhodou nevrátili. V poslednom kole som výrazne zrýchlil, lebo som chcel dať čas pod 1:30, nakoniec to však nestačilo a môj výsledný čas bol 1:30:24.

Podujatie super, počasie ideálne a pocity dobré (až na tie kŕče, doteraz to cítim v nohách).

V sobotu ma čaká Stupavský MTB maratón. Prihlásil som sa na 76km trať, chcem sa totiž vyhnúť tisícke štartujúcich na 42km trati. Predpoveď počasia ukazuje na sobotu 35 stupňov, takže to bude hotové peklo! Našťastie štart nie je na obed ako v Senici, ale doobeda o 10tej. Opäť pôjdem na pocit nie na umiestnenie. Pevne verím, že to zvládnem v čase okolo 4 hodín. Tento rok však vôbec nemám najazdené také vzdialenosti, takže dúfam, že to prebehne bez problémov...