Mar 6, 2014

Sochi - cesta a prvé dni pred otvorením

Konečne mám 10 min času, aj keď už je po polnoci a vstávam 5:50... V pondelok sme ráno vyrazili z Bratislavy smer Schwechat a odtiaľ priamo Sochi. Mali sme vybavený vlastný let spolu s rakúskou repre cez Austria Airlines, takže sme sa vyhli pochybným ruským aerolínkam. Let prebehol bezproblémov, trval cca 3 hodiny. V Sochi je časový posun +3 hodiny, takže miestneho času sme pristáli po 20tej.

Nasledovalo čakanie na batožinu a vybavovanie akreditácii. Všetky veci sme nechali pred letiskom a naskočili do autobusu. O veci sa nám mali postarať organizátori, čo ma celkom potešilo, keďže sme mali obrovské množstvo batožiny a lyží. Autobus nás odviezol do dediny priamo v Sochi, kde nasledovala kontrola cez skenery spolu so všetkou batožinou. Niektorí jedinci prišli o pár litrov tekutín, mne našťastie nič nezobrali

Tu sme strávili asi hodinu a nasledoval presun autobusom do horskej olympijskej dediny Derevnya, kde sme dorazili asi o polnoci. Dole v Sochi bolo 19 stupnov a v horskej dedine 14 stupnov a to podotýkam v noci! Hneď sme zamierili do jedálne na neskorú večeru a keď došlo vedenie, išli sme na izby. Do pol hodiny nám organizátori priniesli batožiny, takže paráda. Som na izbe s Maťkom a prvý deň nám vobec nefungovala na izbe elektrina ani svetlo, takže to bol PUNK. Na druhý deň nám to ale opravili a ako bolestné nám doniesli ďalší wifi router priamo na izbu, takže teraz si užívame luxusný internet

V utorok sme mali voľno, spali sme asi do 11tej, keďže sme boli rozbitý z cesty. Popozerali sme dedinu a nemohli sme ísť ani na lyže, lebo tie nám stále nedošli. Celý deň sa dalo vonku na slnku chodiť v krátkom tričku. Večer nasledoval prvý trénerský míting a až po ňom sme zistili, že lyže máme v cieli vo wax cabines (kabíny, kde sa majú pripravovať lyže). Tie sú však umiestnené asi 5km od dediny, takže tam treba chodiť shuttle busom (mikrobusy, ktoré tu všade premávajú každých 5 minút). Na rýchlo sme boli po zjazdové lyže, keďže už ráno bol na pláne prvý tréning zjazdu. Keď sme došli späť do dediny, zistili sme, že chýba jeden balík lyží a že mámej aj jeden rakúsky... Musel som preto ísť naspäť a našťastie tam tie lyže boli. Do postele som sa dostal pred 2 h v noci. Budíček ráno 5:50 a rovno na jury inspection (prehliadka trénerov). Na štart som išiel za úplnej tmy, čo bola celkom haluz, keďže som v tomto stredisku v živote nebol. V kabínke som si musel svietiť mobilom, aby som sa prezul do lyžiarok...

Tréning zjazdu prebehol takmer bezproblémov, boli síce zranenia ale v iných tímoch. Bolo však asi 10 stupňov, takže jazdí sa tu len vďaka chémii, ktorá sa stále sype na celú trať. Zjazd vyzerá super, hňeď by som sa pustil Po prvom zjazde sa Maťo, Peťa a Marek rozhodli, že nebudú štartovať.

Je až neuveriteľné, koľkými kontrolami denne prejdeme. Nemôžete sa nikam pohnúť bez akreditácie, na každom kroku Vám ju skenujú. Fakt haluz je, že keď idete v shuttle buse, ktorý ide mimo dediny, vojaci pri bráne scanuju cez okná akreditačky všetkých ľudí v aute a zalepsia všetky dvere nálepkami a aj všetky okna! Je to preto, aby sa po ceste mimo dediny nedostalo nič do auta. Pri vstupe zase kontrolujú všetky akreditačky, podrobne aj nálepky, či neboli porušené a pozerajú autá zo spodu so zrkadlami. Pri cestách a v lesoch sú umiestnení snajperi! Takže o bezpečnosť je tu postarané, až moc Občas si pripadám ako v karanténe...