Univerziáda v tureckom Erzurume

Som doma. V pondelok večer som priletel spolu so slovenskou výpravou z Turecka. Univerziáda bola skvelá avšak mám zmiešané pocity. Hlavne z môjho výkonu a z môjho zdravotného stavu. Na univerziádu som odletel z Viedne a organizátor mi trošku predĺžil cestu takže som letel Viedeň - Istanbul - Ankara - Erzurum. Na miesto som dorazil asi o 9tej večer. Na letisku ma čakal atašé, ktorý mi naskladal veci do malého auta tak, že vak s lyžami trčal z kufra a cestovali sme s otvoreným kufrom po dialnici až do dediny. Naštastie všetky veci to prežili...

Dedina bola obrovská, bolo tu ubytovaných cca 3500 športovcov. Bývalo sa v novo vybudovaných intrákoch, ktoré boli s tými slovenskými na neporovnanie. Jedáleň bola pre všetkých spoločná, kde bol veľký výber jedál a každý si našiel, čo chcel. Z dediny chodil na každé športovisko každú pol hodinu veľký autobus, aj keď turci vobec nedodržiavali časy, s dopravou som nemal výrazny problém. V dedine bola taktiež waxing budova, kde si všetci pripravovali lyže. Dedina bola položená pomerne vysoko vo výške 2000 m.n.m. takže telo si moc neoddýchlo.

SkiCross prebiehal v stredisku Palandoken, spolu so snowboardovými a freestyle disciplínami. Štart bol vo výške 2800 m.n.m. takže tu pekne pieklo. Trať bola solídna, ľahšia ako na sveťákoch. Po štarte nasledoval tzv. Wu-Tang a 4 vlny, ktoré sa šlapaly. Nasledovala klopenka, malý step up, menší kicker, klopenka, vlna, šikana, klopenka a corner jump. Nasledovala už len rovná pasáž s troma skokmi, vlnami a cieľovým doublom. Časy v kvalifikácii sa pohybovali od 45 sekúnd.

Moja kvalifikácia bola katastrofálna, resp. prvý krat sa vyhováram na lyže. Do tejto chvíle som nevedel, že lyže možu až takto neísť. Moja jazda bola bez výraznej chyby avšak bol som strašne pomalý a vedel som, že je zle. Nakoniec som však postúpil z 29.miesta. To však znamenalo veľmi ťažký rozjazd do ďaľšieho dňa.

Druhý deň som dostal stop hneď v prvom rozjazde. Po štarte som sa zaradil na tretie miesto za švajčiara a Pedra Takáča z čiech. Na cieľovej rovinke ma však doťahoval aj štvrtý nemec. Pre mňa sa tým závod skončil. Pretek nakoniec vyhral Švajčiar z môjho rozjazdu, druhý skončil rus Georgy Kornilov a tretí francúz Olivier Fabre. U žien bolo všetko jasné už vopred, keďže na štart sa postavili len štyri pretekárky. Úlohu favoritiek potvrdili sestry Manhardové z nemecka. Počas závodu prebehol ťažký pád, keď si nemec vyhodil sánku a potrhal koleno. V tréningoch však bolo taktiež veľa pádov vrátane mňa. Video prinesiem neskôr, mám natočený aj pád, ktorý bol spôsobený mojou nepozornosťou.

Počas celého pobytu som zažíval veľké bolesti na holeniach, takže každý deň som bol schopný štartovať len vďaka trom tabletkám panadolu, prípadne injekcii do zadku... Teraz si musím dať dva týždne pauzu. Od dnes chodím na magnetoterapiu, potreboval by som však problém s nohami vyriešiť na stálo. Vyzerá to tak, že problém je v lyžiarkach a potreboval by som isté miesta v skelete vytlačiť. Najbližšie sa objavím na majstrovstvách Polska v Krynici, ktoré sa konajú 25.2.2011. Hneď nato cestujem na dva sveťáky do Švajčiarskeho Grindelwaldu a Meringenu. Dúfam, že sa dám dovtedy dokopy...

Tom