Passo Stelvio - 2.časť

Uuups po 3.týždňoch no predsa je tu pokračovanie blogu zo Stelvia :) Posledný výšlap na bikoch sme si nechali na piatok a to rovno legendárne Stelvio. Mal som z toho trochu rešpekt, predsalen 20km ostrého stúpania do vysokej nadmorskej výšky a ešte k tomu na horskom bicykli... Nakoniec sme sa odhodlali traja: ja, Mako a Miro. Hneď od začiatku som si išiel svoje tempo, hlavne som to nechcel prepáliť. Bolo dosť veľké teplo, tak som si zobral dve litrové flaše s ionťákom, čo sa ukázalo ako rozumná voľba...

Po ceste hore som stretol nejaký zraz Ferrari, obiehalo ma asi 12 týchto luxusných áut a v tuneloch ich bolo počuť, že som skoro ohluchol. Asi v polovici stúpania som začal dostávať kŕče do zaďákov a už som nevedel obsedieť na sedle. Stále som musel chodiť na striedačku zo sedla a v sedle, čo mi aspoň na chvílu pomáhalo. Najväčšie peklo prišlo na posledných 3 km. Sily dochádzali a stúpanie bolo prudké. Navyše som myslel, že to sedlo už rozkúšem ako ma to bolelo... Celkovo však tento kopec nebol vôbec tak náročný ako som čakal. Vyšlapal som ho myslím za 2h 15min, presne si už nepamätám. Nabudúce to vyskúšam z druhej strany, vraj je to náročnejšie :)

S naším fyzio Stanom sme boli dohodnutý, že nám autom vynesie hore suché veci a jedlo. Čakal som ho hore však dobrých 20min (asi mi neverili, že to dám v takom čase), takže som pekne vymrzol, lebo akurát zapadalo slnko. Čakal nás uź len zjazd dole, ktorý som si fakt užil, až na tú zimu :)

Aktuálne sme už na našom 'domovskom' ľadovci Hintertux v Rakúsku. Máme za sebou prvé 2 dni skvelého tréningu. Počasie vychádza na jednotku, no od zajtra má uź snežiť...