Preteky na Pitztali mi ukázali, na čom treba popracovať

V nedeľu večer som sa vrátil z Pitztalu. Totálne unavený a mierne sklamaný z výsledkov. Sobotný pretek boli majstrovstvá Rakúska, na štarte bolo 130 mužov, čo bol podľa mňa doterajší rekord... Išlo sa zo štartu, ktorý mi poviem úprimne robí veľké problémy. Hneď po štarte sú 3 malé vlny pri sebe a je to na techniku veľmi náročné. Dá sa tu veľa stratiť ale samozrejme aj získať. V mojom prípade môžeme hovoriť len o strate :)

V tréningovej jazde sa mi štart vydaril a celkovo som mal dobrý pocit z jazdy. No prišla kvalifikácia, prvý pretek sezóny a moja hlava nešťastná zas raz ukázala, že so stresom sa len veľmi ťažko vyrovnáva. Z blokov som vyštartoval s pocitom, že aj moja babka by prešla cez prvú vlnu rýchlejšie a potom sa to len nabalovalo. Prvý wu-tang zlý vjazd a na výjazde som bol samozrejme krátky. Prvý skok moc stlmený, bol som krátky. Nasledovala dlhá rovina kde sa to len nabalovalo, lebo som nemal dostatočnú rýchlosť... Mohol by som pokračovať, ale to nemá zmysel. Sobotu som ihneď vypustil z hlavy a pripravoval sa na nedeľu. V prvom rade som sa snažil byť pokojný a brať pretek čisto ako tréning.

Nedeľa začala strašným počasím. Po vystúpení z kabíny nebolo vidieť na 10 metrov. Čakal som, že pretek sa zruší, no na moje prekvapenie v priebehu 15 min bolo absolútne jasno a Oskar sa ukazoval v plnej kráse. Tréning my vyšiel pomerne dobre, štart bol dobrý (tento štart som mal natrénovaný) len v spodnej časti som zobral dve zátačky moc napriamo a jedna vlna ma moc vyhodila a potom ma samozrejme podnieslo a stratil som rýchlosť. Nevadí bol som o dosť pokojnejší ako v sobotu a išiel som do kvalifikácie s pocitom, že som na tréningu. Samozrejme 2min pred štartom to na mňa trochu dolahlo ale nebolo to nič strašné.

PS asi 2min pred štartom som si dal peknú bombu do tváre (samozrejme nechtiac). Skicrossové paličky majú totiž pútko podobné ako bežkárske paličky. Je tam suchý zips, ktorým si pútko pritahujem a zapínam. Ako som si ho tak zapínal, pútko sa mi vyšmyklo a ruka mi vyletela priamo do tváre. Bol to pekný budíček, lebo na rukavici mám tvrdé chrániče :) Našťastie som sa nad tým len pousmial, skontroloval či mi netečie z nosa krv a postavil som sa na štart...

Štart mi vyšiel pomerne dobre, prvý skok taktiež, rovinka s vlnami bez chyby, šikana bez problémov no a prišiel prvý skok. Rýchlosť tu bola o dosť väčšia ako v tréningu, čo som aj čakal (na pretek si totiž dávame na lyže veľa flóru, takže lyže sú o poznanie rýchlejšie). Snažil som sa prejsť cez skok zabalený v zjazďáku, tak ako v tréningu a taktiež som vedel, že ten skok pekne kope. No samozrejme ma tak kopol, že som lete vystretý ako figurína, takže prišla prvá chyba a strata. Počas jazdy ihneď viete, že ste spravili chybu a snažíte sa pridať a dohnať stratený čas.

Prišla šikana s vlnami, kde som chyboval v tréningu. No a ja debil som to zas zobral moc na priamo a stalo sa preeeesne to isteeeee ako v tréningu. Podnieslo ma a absolútne som stratil rýchlosť do rovnej pasáže. Vedel som, źe toto nebude dobrý výsledok. Ten pocit, keď prídete do cieľa a uvidíte svoj čas a viete, že je zlý a pritom ste ani nevideli, aké časy majú súperi... To proste cítim!

Nakoniec to nebolo až také katastrofické. Na najlepších jazdcov na svete som stratil 2,5 - 3 sekundy, čo je na 1:05min trati obrovské zlepšenie pre mňa. Pre porovnanie na posledných majstrovstvách sveta som stratil na prvého v kvalifikácii niečo vyše 5 sekúnd. Každopádne, nepostúpil som do finále, takźe som bol na seba nahnevaný... 

Bol to však prvý pretek, na ktorý som pôvodne ani nechcel ísť, takže to neberiem tragicky. Dostal som sa do pretekovej rutiny a moja hlavná preteková sezóna odštartuje až v januári. Ďalší európsky pohár je na pláne od 12.januára na mojej obľúbenej trati vo francúzskom Val Thorens. Už teraz sa tam teším!!!