Juniorské majstrovstvá sveta na Novom Zélande

V druhej polovici augusta som sa zúčastnil juniorských majstrovstiev sveta na Novom Zélande, konkrétne v strediskách Cardrona a Snow Park. Odlietal som spolu s českou skicrossovou výpravou 17.augusta z Viedne. Z cesty som mal strach už vopred, 20 000 míl nieje žiadna sranda. Leteli sme cez Dubai, kde sme strávili jednu noc v hoteli, resp nočnou prehliadkou Dubaia z taxíku. V Dubaii bolo neznesitelné teplo počas celej noci, asi 35 stupňov a 90% vlhkosť. Skoro ráno sme z Dubaia odleteli. Čakalo nás medzipristátie v Bangkoku a v Sydney. Každé medzipristátie ma stálo veľa síl, lebo vždy trebalo vystúpiť z lietadla a prejsť všetky kontroly. Po 35 hodinách sme prileteli na Nový Zéland, do mesta Christchurch. Moj žalúdok bol úplne 'na kašu', po dvoch ďnoch stravovania sa v lietadle...

Organizáciu som nechal na českej výprave, čo bola obrovská chyba, lebo sme si požicali karavan, v ktorom sme aj prvú noc spali. Na Zélande bola predsalen zima a rozdiel medzi Dubaiom a Zélandom bol tak 35 stupňov. Samozrejme, že z lietadla som vystupoval v kraťasoch a krátkom tričku :). Batožina nám naštastie dorazila v poriadku a načas. Po prvej noci v karavane, sme sa presunuli do dejiska majstrovstiev sveta, do mesta Wanaka. Toto mesto má neskutočné čaro a ľudia ho považujú za najkrajšie mesto na NZ. Je to malé mestečko na brehu obrovského jazera Wanaka Lake. Podvečer sme absolvovali otváraci ceremoniál. Hňeď po ňom som išiel hladať ubytovanie, keďže som odmietol ďaľšiu noc mrznúť v karavane. Na prvé 4 noci sme zakotvili v slušnom motely. Neskôr sme sa presunuli do ubytovania, ktoré 'zabezpečil' český 'vedúci', nebudem konkretizovať menom... Bola to izba 3x3 metre, kde sme spali štyria. Po pár dňoch sme sa spolu so Simonou Strýchovou odsťahovali k českým snowboarďákom, ktorý nám poskytli ubytovanie. Týmto by som im chcel ešte raz poďakovať. Zbytok pobytu, čo sme sa osamostatnili prebiehal v kľude, čo sa však o začiatku nedá povedať.

Lyžovanie na NZ bolo skvelé. Stredisko Cardrona nebolo veľké, ale postačovalo. Sneh tu bol úplne iný ako v Európe, povrch zostal tvrdý a upravený aj v poobedných hodinách. Teploty sa tu pohybovali medzi 0 až -5 stupňov, takže žiadna zima. Prvé dni prebiehal snowboardcross, ktorý sme s napätím sledovali. Zlato pre ČR vybojovala Eva Samková. My sme sa do trate dostali až deň pred závodom, počas oficiálneho tréningu.

Organizátori postavili nádhernú trať, ktorá boola veľmi technická a dlhá. V tejto trati sa išiel taktiež snowboardcross, pre skicross upravili len štart a shapovali zopár skokov. Úroveň závodu bola na veľmi vysokej úrovni, organizátori postavili skvelú trať s rôznymi prekážkami, nechýbali cornery, roleta ani pyramída. V každej sekcii trati bol rozhodca, celkovo ich bolo na trati 12. Podklad bol relatívne tvrdý, v piatok po tréningu celú trať prešli ratrakom, takže pretekári sa nemohli sťažovať ako tomu býva v našich pomeroch... V piatok prebiehal tréning od 11tej hodiny. V počiatku mal tréning trvať len 75 minút, ale na schôdzi sa to nakoniec zmenilo, po protestoch všetkých trénerov sa tréning predĺžil o pol hodinu, reálne však jazdci mohli jazdiť cez dve hodiny. Z kvalifikácie postupovalo 16 jazdcov, kvoli slabej účasti. Štartové čísla sa losovali pre prvých 16 jazdcov večer na schôdzi, kde organizátori rozdávali zaujímave predpovede počasia. Na pretek hlásili dážď prípadne sneženie, no realita bola taká, že bolo sucho, hmla a v poobedných hodinách slnečno...

V ženskej kvalifikácii nebolo čo riešiť, postupovali všetky okrem jednej pretekárky, takže do rozjadov sa dostali aj pretekárky s horibilnou stratou okolo 10 sekúnd. U mužov bolo všetko iné, štartová listina signalizovala, že každá menšia chyba môže znamenať stop v súťaži. Najlepší čas sa pohyboval okolo 1:02 a postupovalo sa so stratou do 4 sekúnd. Kvalifikáciu ovládli Nóri, ktorý formu potvrdili aj v rozjazdoch. Mužskú kvalifikáciu veľmi poznačilo počasie, prvých 10 jazdcov išlo v úplnej hmle, keď bolo vidieť maximálne na 20 metrov, zbytok štartového pola mal modrú oblohu so slnkom. Na Novom Zélande sa totiž počasie menilo z minúty na minútu...

Osobne som sa na závod veľmi tešil, aj keď z trate som mal dosť rešpekt. V piatkovom tréningu, v  druhej jazde som mal tažký pád v spodnej časti trate na rolete. Možno som mal aj slabý otras mozgu, lebo som mal dosť problémy s komunikáciou a celý deň som potom len prespal. V kvalifikáci na ďaľší deň som štartoval, ale po takom páde už má človek menší blok, takže v inkriminovanej pasáži som opäť spravil výraznú chybu, čo ma stálo najmenej dve sekundy, lebo po rolete nasledovala rovná pasáž a cieľový skok. V kvalifikácii som sa umiestnil na 18.mieste a na postup mi chýbalo 19 stotín. Je to veľká škoda, lebo v preteku sa dali vyjazdiť skvelé FIS body. V preteku štartovali aj dvaja českí pretekári Tomáš Vrbický (16.miesto) a Jirka Čech (14.miesto).

V ženskom pavúku jasne kralovala mladučká švajčiarska hviezda Fanny Smith, ktorej robila problémy len vo finále rakúšanka Katrin Ofner, ktorá odštartovala lepšie. Švajčiarka to však v dolnej časti 'napálila' a dostala sa pred rakúsku súperku, ktorú teda rozhodne nešetrila. Bronzová skončila Ruska Yulia Livinskaya. V ženske súťaži sme zastúpenie nemali. Darilo sa však českej reprezentantke Simone Strýchovej, ktorá po veľmi slabom výkone v kvalifikácii, obsadila skvelé 6.miesto. Mala aj dávku štastia, ale to je v športe taktiež potrebné...

Cesta naspať prebehla bez výraznejších problémov, až na pár kíl navyše v batožine... Českí kolegovia v Sydney však pre nadváhu prišli o príručnú batožinu. Naspäť som cestoval so slovenským snowboardcrossárom Rišom Rákoczym, takže o zábavu sme mali celý let postarané :). Do Viedne sme prileteli 31.augusta.

S mojím výkonom som bol dlhú dobu veľmi sklamaný, s odstupom času to však hodnotím ako výbornú skúsenosť, že netreba napáliť druhú jazdu v tréningu... Do Nového Zélandu som sa doslova zamiloval a nasledujúce leto by som tam rád išiel na dlhšiu dobu trénovať. Všetko však záleží od financií...

 

Tomáš