Úspešný víkend v Česku

V aktuálnej sezóne sa mi výsledkovo vôbec nedarilo. V tréningoch som jazdil dobre no v pretekoch som vždy urobil nejaku chybu. Síce som bodoval v európskom pohári, no ambície sú vyššie. Uplynulý víkend som sa rozhodol zúčastniť FIS pretekov v Česku v stredisku Boží Dar. Dlhšie som to zvažoval, lebo program je veľmi nahustený. No nakoniec som sa rozhodol dobre :)

Cestoval som už v stredu poobede, lebo som chcel potrénovať v trati, ktorá z fotiek vyzerala veľmi dobre. V pracovnom zhone som si však nepozrel predpoveď počasia, čo bola chyba. V stredu večer už na mieste som zistil, že na štvrtok je v predpovedi vietor o sile 75km/h no a v takom vetre sa nedá jazdiť v trati. Tak som si vo štvrtok urobil voľno a išiel na obed do Chomutova do reštaurácie, kde bol Zdenek Pohlreich. Musím povedať, že jedlo bolo výborné. Poobede som sa ešte trochu flákal po meste, lebo som bol úplne sám a nebolo čo robiť...

V piatok už bolo počasie lepšie a dostal som sa do trate na 5 jázd. Trať mi sedela, bola skoro celá rovno s dvoma malými klopenkami. V sobotu a nedeľu boli na programe 2 preteky. Moj ciel bolo spraviť finále teda TOP 4 a to sa mi aj podarilo. Išiel sa pavúk pre 32 ľudí a nasadený som bol ako 7. V prvom heate som dostal 2 švajčiarov, ale nepoznal som ich, tak som nevedel, čo čakať. Švajčiari sú silný, majú skvelých lyžiarov aj vo svetovom pohári. Najviac som však zase bojoval pred štartom so svojou hlavou, bol som dosť nervózny. Štart bol celkom fajn a po vlnách som bol na prvom mieste a to som si postrážil v pohode až do ciela. 

Vo 4-finále to už bolo ťažsie. Proti mne stál Čech a dvaja Švajčiari. Neodštartoval som dobre, na prvých dvoch som strácal cca pol lyže no a na vlnách prišiel menší kontakt, lebo jazdci okolo mňa ma zavreli. Trochu som stratil rýchlosť a do prvej klopenky som išiel až tretí no nepanikáril som. Vedel som, že dole je dosť miesta skúsiť to. Vyviezol som sa v závetrí za druhým a potom som to skúsil a vyšlo to nad moje očakávania, takźe som postúpil do semifinále. Toto predbehnutie mi dodalo veľké sebavedomie...

V semifinále som štartoval z krajnej brány a štart mi vyšiel geniálne. Celú jazdu som s prehľadom vyhral. Bol som vo veľkom finále, takže ciel splnený. Nervozita už takmer nebola žiadna, takže do finále som išiel s čistou hlavou a s tým, že spravím všetko pre to aby som vyhral. Mal som žltý dres (posledný výber štartovej brány, resp. tá čo mi zostala) no na moje prekvapenie som nedostal tú najhoršiu, lebo českému jazdcovi sa nepozdávala tá, z ktorej som štartoval v semifinále a tvrdil, že je tam niečo pokazené. Vo finále som mal 2 českých jazdcov, s ktorými sa poznáme veľmi dobre, lebo sme trénovali na jeseň na ľadovci a jedného švajčiara.

Po štarte som bol druhý no hneď na vlnách sa mi podarilo dostať do čela (tie prvé vlny mi fakt išli veľmi dobre) a vedenie som si postrážil až do cieľa a bolo z toho moje PRVÉ VÍŤAZSTVO v skicrosse medzi mužmi, takže som bol viac než spokojný. Tento šport je krásny v tom, že kľudne som mohol vypadnuť vo 4-finále, kde som mal na mále no a nakoniec som vyhral celý pretek.

Na hotel som sa dostal tesne pred 17tou a bol som poriadne unavený. Čakali na mňa ešte lyže, strečing a večera. Do postele som sa dostal cca o 11tej a vedel som, že nedela bude veľmi náročná, lebo hneď po preteku ma čakal presun do Francúzska. Ráno bolo veľmi náročné, nevedel som vstať a necítil som sa vôbec dobre. Vedel som ale, že chcem vyhrať aj dnes. Preto som sa snažil nabudiť ako sa len dalo. Beh, dynamická rozcvička a kvalitné raňajky.

Keď som prišiel na kopec, silno fúkalo. Vyzeralo to tak, že organizátor pretek zruší. No po testovacej jazde sa rozhodli, že sa to odjazdí, za čo som bol rád. Pretek mal veľmi rýchly spád, išlo to rýchlo za sebou. Prvé 3 jazdy som suverénne vyhral, ale cítil som veľkú únavu. Vo finále bolo úplne iné zloženie, Gruzinec, dvaja Švajčiari a ja. Štart mi vôbec nevyšiel a bol som až tretí. Opäť som sa vyviezol za Švajčiarom a dole som ho predbehol. Na moje prekvapenie som mal obrovskú rýchlosť a začal som dobiehať aj prvého Gruzínca. Nakoniec to bolo na photo finish a chýbalo mi asi 30cm. Keby bola trať o 10m dlhšia tak ho mám. Bolo z toho nakoniec 2.miesto, čo je super, ale štvalo ma to, lebo som mohol vyhrať.

Čakalo ma 1100km do Francúzskeho St. Francois Longchamp. Cesta išla v pohode, nezaspával som a ubiehalo to rýchlo. Už keď som sa videl v posteli na izbe, začalo strašne snežiť. Na hotel mi zostávalo 20km. Cesta bola relatívne ok a myslel som, že to bude bez problémov. 5km od konca som však zastal a už sa nevedel pohnúť. Musel som teda nasadiť reťaze, prvý krát na moje auto. Reťaze som už nahadzoval na iné autá problém však je, že mám 18 palcové nízkoprofilovky a medzi blatníkom a kolesom nie je vôbec miesto. Asi hodinu som sa s tým trápil, jedno koleso išlo v pohode no druhé bolo problémové. Už som bol veľmi nervózny, lebo som bol v strede lesa a husto snežilo a silno fúkalo. Nakoniec sa mi druhá reťaz zasekla na kolese a stratil som nervy. Sadol som do auta a išiel hore. Išlo to aj s jednou reťazou a dostal som sa až hore. Navigácia ma však naviedla k inému hotelu, od toho nášho som bol cca 200m. Keď som sa dovolal trénerovi a išiel sa otočiť, auto úplne zapadlo a nevedel som sa pohnúť. Musel som vystúpiť cez sedadlo spolujazdca no ako silno fúkalo, dvere mi rozmlátili nos. Nebudem Vám hovoriť ako som sa cítil. Bol som úplne mokrý a zmrznutý, krvavý nos a neskutočne unavený. 

Do 3tej ráno sme sa snažili auto vyhrabať, no bez úspechu. Nechal som ho na ceste a išiel spať. O 8mej ráno sme išli zháňať lopaty a poviem Vám. zohnať vo Francúzsku lopatu je takmer nemožné a to stále snežilo. Išiel som do prvého hotela a uvidel lopatu. Spýtal som sa, či si ju môžem požičať, lebo som zapadol. Na moje prekvapenie sa ma recepčná spýtala, či bývam v tomto hoteli. Odpovedal som, že nie, ale bývam v hoteli čo ma rovnaký nazov, len o 100m nižšie. Povedala mi, že lopata je pre hotelových hostí, takže si ju nemôžem požičať. Vytočil som sa a veľmi pekne som sa jej poďakoval za pomoc... Nakoniec tréner prišiel s lopatami a auto sme vyhrabali pomerne rýchlo aj za pomoci odhŕňačov. O 12tej mal byť už tréning v trati, no stále snežilo sa fúkalo, takže som vedel, že sa to nepôjde. Mali sme len prehliadku trate a mohol som ísť konečne dospať. 

Aktuálne tu stále sneží a do zajtra má napadnúť 60cm snehu, takže tréning má byť až poobede, no nevidím to reálne. Po večeri mi Will pomohol a dali sme dole aj zamotanú reťaz, takže dnes budem už spať kludnejšie :) Bola to asi najhoršia noc v živote, no mám to za sebou...