Konečne to vyšlo! Vyjazdil som si miesto vo Svetovom pohári!
Ahojte, možno ste to už cez víkend zachytili na mojom Facebooku, možno nie. Na poslednom závode sa mi podarilo vyjazdiť si nové bodové maximum v mojej kariére, plus som si zaistil miesto vo Svetovom pohári pre celý budúci rok! Poviem úprimne, už som ani nedúfal, po veľmi nevydarenej sezóne, no nakoniec sa to predsa len podarilo...
Po závodoch vo švédskom Idre Fjall sme strávili 4 dni v Are, kde sme hlavne oddychovali a jeden deň aj potrenováli. Vo štvrtok ráno sme sa vydali severne do strediska Skelleftea, kde nás čakali švédske národné majstrovstvá. Po príchode sme zostali zaskočený, aké veľké podujatie tu prebieha. Vedeli sme, že tu budú preteky aj v disciplínach slopeystyle a big air no nakoniec toho bolo omnoho viac. Či už bežecké lyžovanie, skoky na snežných skútroch, taekwondo, judo až po rally cross na snehu a ešte omnoho viac :)
Celé podujatie mi prišlo väčšie ako majstrovstvá sveta a bola tu skvelá atmosféra. Každý pretek bol tiež vysielaný naživo v TV a nechýbalo množstvo divákov na mieste. Nám na Slovensku sa o niečom takomto môže len snívať. Viete si predstaviť, že by mali všetky športy majstrovstvá Slovenska na jednom mieste v jeden týždeň a všetko by vysielala RTVS naživo? Dobrý vtip, ja viem. V skicrosse nemáme ani MSR :)
Poďme však k preteku. V piatok večer sme mali tréning pod umelým osvetlením. Bolo to spôsobené tým, že tu bolo množstvo športových disciplín a toto bol jediný voľný čas pre nás na tréning. Trať bola ale veľmi dobre pripravená aj na svietená, takže to prebehlo bez problémov. Jediný problém bol, že na hotel sme došli po 20tej večer a bolo treba ešte spraviť lyže, strečing, večera a spať. Takže do postele som zalahol až okolo polnoci.
Našťastie sme mali na druhý deň prehliadku až 11:30, takže som sa vyspal dostatočne (až na trénerovo chrápanie počas celej noci). Od rána som bol dosť nervózny, vedel som, že na tomto závode je veľká šanca na super body, čo bol aj môj cieľ. Kvalifikácia mi nevyšla ideálne, dole na skoku ma dosť rozhodilo a prejavilo sa to aj na čase. Skončil som na 8.mieste, no zároveň som vedel, že do finále to moc neznamená, keďže štartová brána tu až tak nerozhodovala. Kvalifikácia skončila cca o 13tej a finále bolo na programe až 16:00 (z dôvodu TV prenosu). Čakali nás teda 3h čakania...
Úprimne, boli to asi moje najdlhšie 3h života. Takto vystresovaný som ešte asi nebol (možno naposledy pred maturitou :) ). Keď som však prišiel na štart a začal som sa rocvičovať, nervozita postupne ustupovala. Do finále postúpilo len 16 ľudí z kvalifikácie, takže sa začínalo vo štvrťfinále. Tu som predviedol asi svoj najlepší štart a došiel som až do cieľa prvý. Poviem Vám, tu sa mi veľmi ulavilo, lebo som vedel, že skončím najhoršie na 8.mieste, čo mi garantovalo minimálne 100 FIS bodov. Chcel som však ísť ďalej a v semifinále som si veril. Mal som silných súperov, no vedel som, že ich môžem zdolať.
Štart bol relatívne ok, no prišla moja chyba na prvom skoku. Letel som trochu vyššie a ďalej ako som mal a hneď sa to prejavilo na mojej pozícii. Zaradil som sa až na 4.miesto. Na druhom skoku som bol trochu krátky a začal som strácať. Trať bola veľmi krátka, mala len 30s, takže som vedel, že moj sen o veľkom finále skončil. Chcel som však dobré umiestnenie, takže som bojoval až do konca. V malom finále som mal najhoršiu bránu, no opäť som predviedol dobrý štart a zaradil som sa na druhé miesto. Tak som aj došiel do cieľa a bolo z toho teda celkovo 6.miesto.
Bol som spokojný, vedeľ som, že to bude minimálne 125 FIS bodov. Prvé čo som urobil bolo, že som išiel späť na štart, kde som mal mobil a pozrel som sa, koľko je bodov za 6.miesto. A bolo to skvelých 144 bodov! Bol som šťastný, lebo som vedel, že som splnil cieľ tejto sezóny a cieľ, o ktorý som sa snažil 3 dlhé roky. Mám miesto vo svetovom pohári pre celú budúcu sezónu :)
Úprimne poviem, zvažoval som koniec kariéry po tejto sezóne. V európksom pohári sa mi vôbec nedarilo. Síce som bodoval, ale ani náhodou to neboli výsledky, aké som očakával. Takže to prišlo v hodine dvanástej... Na 90% to bol môj posledný pretek v tejto sezóne, keďže už mám splnené a som neskutočne unavený. Za celú zimu som absolvoval 24 pretekov a neskutočne veľa cestovania. Ešte mám trochu v hlave jeden pretek, ktorý bude v apríli, ale rozumnejšie bude asi si oddýchnuť a začať s kondičnou prípravou čím skôr. Po tejto ceste zo Švédska sa cítim ako zbitý pes. Prvý a posledný krat som išiel do Švédska autom! Cesta tam bola ešte ako tak, ale cesta späť do Ramsau trvala 27 hodín! Naša dodávka ma skoro zožrala zaživa :)
Teraz ma čaká najťažšia úloha, začať zháňať financie na prípravu a celú nasledujúcu zimu. Vo svetovom pohári je to totiž bez šance bez servismana (človek, ktorý pripravuje lyže), prípadne fyzioterapeuta. Toto všetko samozrejme enormne navyšuje náklady, takže verím, že sa financie pohnú správnym smerom... Mňa čaká v najbližších dňoch oddych (rozumej práca) :)
Komentáre