Posledný pretek sezóny vo švédskom Lofsdalen

Po 2 týždňoch som sa dokopal spraviť report z posledných závodov sezóny vo Švédsku. Na sever som cestoval s našou novou skicross nádejou Nikou, ktorá začala jazdiť tento rok. Po mojej poslednej skúsenosti s cestou autom sme však do Švédska, resp. Osla leteli. Priamy let, 2h v lietadle, no proste luxus. Jediné mínus je veľmi limitovaná batožina a teda uskromnenie sa hlavne s lyžami a servisom.

Do Osla sme prileteli vo štvrtok poobede, kde nás vydvihol môj nórsky kamarát Henrik, ktorý tiež išiel na preteky. Po 4h jazde sme boli v Lofsdalene a ubytovanie sme mali priamo na zjazdovke. Privítalo nás veľmi teplé počasie +10 stupňov, čo je v tejto krajine veľmi nezvyčajné. V piatok poobede sme mali v programe tréning v trati. Oproti minulej sezóne trať skrátili cca o 15 sekúnd, ale stále bola veľmi dobrá. Jediný problém boli veľmi vysoké teploty a tým pádom bola aj trať veľmi pomalá. Po prvých jazdách museli zrušiť jednu klopenú zákrutu, lebo na ďalšie skoky nebola dostatočná rýchlosť. Tréning však prebehol bez problémov a trať som si pekne najazdil.

V sobotu bol na programe prvý závod. V kvalifikácii som spravil hneď po štarte gigantickú chybu a vedel som, že som veľa stratil. Od tohto momentu som do toho išiel na 120%. Nakoniec to stačilo na 8.miesto. Bolo mi jasné, že ta chyba ma stála veľmi veľa. Vo finále sa išiel pavúk z 32 ľudí, no prvé kolo mali len niektorí pretekári. Ja som mal šťastie a išiel som rovno do druhého kola, teda štvrťfinále. To prebeho bez problémov a dostal som sa do semifinále. Vedel som, že tu sa bude lámať chlieb, lebo 8 jazdcov bolo výkonostne veľmi dobrých. Po štarte som bol tretí a až do polovice trate som jazdil za druhým jazdcom. Potom však prišiel kontakt, keď na mňa zaútočil posledný pretekár a stratili sme kontakt s vedúcou dvojicou. Čakalo ma teda malé finále o 5 - 8.miesto. Mal som najhoršiu štartovú bránu po zbabranej kvalifikácii. Po štarte som bol posledný, ale všetci sme boli v kontakte. Predo mnou sa začala odohrávať doslova divočina. Švédi do toho vždy idú naplno aj keď ide len o 5.miesto. Úprimne poviem, nechcelo sa mi riskovať nejaké zranenie na poslednom preteku, tak som to trochu vypustil a došiel som štvrtý a celkovo z toho bolo 8.miesto.

V nedeľu sme mali druhý závod, kvalifikácia mi vyšla výrazne lepšie, kde som skončil na 5.mieste. Opäť som začínal až vo štvrťfinále, ktoré prebehlo bez problémov. Dnes som si veľmi veril na semifinále a chcel som ísť do veľkého finále. Po štarte som bol veľmi tesne tretí a celú jazdu som jazdil druhému jazdcovi po pätkách lyží. Čakal som však na svoju chvílu, na trati boli 3 miesta, kde sa dalo predbiehať, takźe som to nechcel unáhliť. Moja chvíľa prišla na cieľovej rovinke. Poslednú zákrutu som prešiel lepšie ako súperi a získal som teda väčšiu rýchlosť. Ešte kúsok som sa vyviezol v závetrý a potom som to skúsil. Pri prechádzaní cieľa som sa skoro zabil. lebo som sa tak naťahoval rukou dopredu, že som to skoro neustál. Netušil som však, či som prišiel druhý alebo tretí. Boli to fakt milimetre. Rozhodca v ciely sa ma pýtal, či som druhý, no nevedel som mu odpovedať. Čakali sme teda na photofinish a ja som bol v tom, že som vo veľkom finále. Asi o 30s prišlo rozuzlenie. Bartalský tretí... Prišla frustrácia, ale povedal som si, je to len šport :) Veľa som nad tým rozmýšlal, kde som mohol ešte získať tie potrebné milimetre a aj som na to prišiel. Stačilo sa vyviezť v závetrý za jazdcom o pol sekundy dlhšie a bol by som tam. V skicrosse je to však o rozhodnutiach v stotinách sekundy, takźe mi nezostáva nić iné, len sa z tohto momentu poučiť.

Na malé finále som bol namotivovaný, dnes som nemal v pláne to vypustiť. V predchádzajúcich heatoch som mal však veľmi neoblúbeného švéda, s ktorým som prišiel aj do kontaktov a trošku sme sa v ciely pochytili. V malom finále si vybral bránu hneď vedľa mňa a priznám sa, bol som trochu nerózny, čo bude nasledovať na trati. Vedel som, že mám len jednu možnosť a to je utiecť mu. Tak sa aj stalo, hneď po štarte sme 2 utiekli dopredu a jazdu sme si postrážili. Došiel som druhý a celkovo som skončil 6ty. Po preteku som sa cítil, ako keby som potreboval plienky. Na svahu bolo 12 stupňov a bol som prepotený do nitky. Musím povedať, že takto som na svahu ešte nebol spotený :)

Do švédska som si išiel užiť posledné preteky bez veľkých tlakov a tak sa aj stalo. S umiestnením nie som veľmi spokojný, no na druhú stranu s mojím lyžovaním som veľmi. Najviac ma mrzí to nedeľné semifinále, ale taký je šport. Túto sezónu som absolvoval 26 pretekov, čo je zatiaľ moje maximum a musím povedať, že mám dosť. Teraz nasleduje 2-3 týždňe oddych a potom sa pustíme do kondičnej prípravy.

Najbližšie čakajte dlhší blog so zhodnotením sezóny + cool video ;)

Barty