Tragická realita slovenského športu

Písal sa rok 2010 a ja som sa postavil na štart svojho prvého preteku v skicrosse. Bez tréningu, bez skúseností, bez pudu sebazáchovy, ale s veľkou motiváciou a odhodlaním. Strašne sa mi tento šport zapáčil a rozhodol som sa, že sa mu budem venovať. Základy som mal z alpského lyžovania, no vedel som, že ma čaká veľa práce. Ani vo sne by ma však nenapadlo, že o 8 rokov neskôr, budem náš jediný pretekár vo svetovom pohári, ktorý sa trápi s existenčnými problémami.

Prvých 5 rokov v skicrosse som sa trápil úplne sám. Nemal som trénerá, tím, žiadnu podporu a len som tápal čo ďalej. Trvalo mi to dlho, kým som pochopil, že bez tímu sa tento šport nedá robiť, napriek tomu, že je to individuálny šport. Našiel som si skvelý tím, ktorý sa 3 roky formoval a dnes úprimne môžem povedať, že mám ten najlepší možný tím - trénera a tímových kolegov, čo mi financie dovolujú resp. aj nedovolujú. S trénerom sme si hneď na začiatku spolupráce stanovili náš hlavný cieľ - účasť na olympiáde 2022 a ďalšie menšie ciele na každú sezónu, ktoré sa mi podarilo splniť. V minulej sezóne to bola kvalifikácia do Svetového pohára, čo je prvý veľký krok k nášmu hlavnému cieľu. Po minulej sezóne som bol veľmi motivovaný do letnej prípravy a celé leto som tvrdo drel a myslel som si, že sa veci konečne pohnú správnym smerom. Ako sa však blížila zima, začala na mňa doliehať úzkosť, že aj keď som išiel výkonnostne výrazne hore, podmienky sú stále rovnaké. 

Verte mi, stále som nesmierne motivovaný, chcem preraziť vo svete skicrossu a ako prvý slovák v histórii sa dostať na olympíjske hry. Aktuálne som v situácii, že sa nedokážem plne sústrediť na tréningy a šport ako taký. Som v poslednej fáze prípravy - tej najdôležitejšej a prvý svetový pohár mám presne o mesiac. Stále však neviem, z čoho zaplatím november, december a január. V najbližších 2 mesiacoch budem na cestách asi 45 dní a jeden deň tréningu/preteku ma stojí cca 150 EUR. Trápi ma to každý deň a som nesmierne vystresovaný. Áno viem, na svete je nespočetne veľa ľudí, ktorí majú vážnejšie problémy, ako sú tie moje, ale myslím, že šport je súčasťou života a dokáže prinášať veľa radosti, motivácie, vzorov atď. bežným ľudom v našej krajine a hlavne deťom.

Pýtam sa, prečo tento štát nemôže normálne podporovať športovcov, ako je to vo svete? Na Slovensku máme možno 15 individuálnych športovcov, ktorí sa reálne uživia športom (nerátam súkromné kluby v individuálnych športoch). Na nákup stíhačiek sa zo dňa na deň nájde miliarda EUR. Viete si predstaviť, čo by znamenala miliarda EUR v športe? Alebo v zdravotníctve? Asi poznáte odpoveď... Ako možem alebo môžu iní slovenskí športovci konkurovať vo svete súperom, ktorí majú neobmedzené možnosti, majú plat a všetky náklady hradené? Tréneri, asistenti, servisman, fyzioterapeut a to nehovorím len o A tímoch. Stačí, že sa dostanete do tímu pre európsky pohár a máte všetko zabezpečené. Často si predstavujem, aký by bol život krásny a kde by som mohol výkonostne byť. Ja som však zamestnaný ako programátor a všetky financie čo zarobím dávam do športu. Robím to s vedomím, že sa mi nikdy nevrátia, ale to ma vôbec netrápi, lebo ma neskutočne napĺňa, to čo robím. Neraz je to veľmi ťažké, hneď po tréningu si sadám za počítač a pracujem, zatiaľ čo moji súperi majú čas na oddych. Nezostáva mi nič iné, len brať veci tak ako sú a robiť pre úspech maximum aj v tejto neľahkej situácii.

K tomu všetkému ešte denne vidím na sociálnych sieťach ako slovenská verejnosť a väčšinou aj novinári kritizujú športovcov za ich výkony. Nedá mi nespomenúť nemenovaného redaktora TV Markíza počas letnej olympiády v Londýne 2012, ktorý robil reportáže o tom, ako slovenskí športovci cestovali do Londýna na dovolenku. Haló zobuďte sa! Každý jeden vrcholový slovenský športovec obetoval to, čo si bežný človek nedokáže ani len predstaviť. Po tom všetkom mu je ešte vyčítané, že len míňa štátne financie a nemá výsledky. To je omyl, on míňa hlavne svoje financie! Čo tak ho radšej podporiť, povedať mu pár povzbudivých slov? Nemalo by to v konečnom dôsledku lepší efekt? Odpoveď určite každý pozná...

Poďme však ďalej, uvediem moju aktuálnu finančnú situáciu:

• 50 000 EUR - môj ideálny rozpočet na sezónu
• 30 000 EUR - najmenší možný rozpočet, s ktorým aktuálne bojujem
• 12 000 EUR - príspevok Slovenskej lyžiarskej asociácie na prípravu a preteky. Aby som upresnil SLA má tiež veľmi limitovaný rozpočet, takže v aktuálnej situácii viem, že to je maximum, čo mi vedia dať a moja situácia nie je ich chyba.

Takže aktuálne mi chýba v rozpočte cca 18 000 EUR. Tento rok sa mi podarilo získať prvého sponzora, ktorý mi reálne pomohol finančne, ale stále sa tu bavíme o sume menšej ako 10% môjho rozpočtu. Aké mám a majú ostatní športovci možnosti? Je ich presne päť:

• zaradenie do vrcholového športového strediska Dukla / ŠKP / NŠC - k tomu poviem len toľko, že pokial niekde nemáte známeho, alebo nieste v TOP 10 na svete, nedostanete sa tam... Keď si však pozriete obsadenie športovcov napr. v Dukle, budete mať veľa nezodpovedaných otázok.
• príspevok od štátu - musíte sa umiestniť v TOP 8 na najväčších svetových podujatiach, ako sú OH, MS, SP. Celé tieto kritéria sú postavené na hlavu. Pokiaľ ste TOP 8 na svete, máte už vlastných sponzorov, ktorí Vám pokryjú väčšinu nákladov a v pohode prežijete aj bez štátneho príspevku. Na to, aby ste sa ale dostali do TOP 8 na svete, potrebujete nespočetné množstvo financií a času.
• Slovenský olympíjsky výbor - finančne Vás môže podporiť aj SOV, ak pôsobíte v olympíjskom športe. O tom, ako sa rozhoduje o podpore nemám tušenia, no skúšal som to. Pre SOV som vytvoril prezentáciu s výsledkami a kompletným plánom až do olympiády 2022. Dostal som informáciu, že počas prezentácie sa postavil jeden nemenovaný pán (otec našej najlepšej lyžiarky, ktorá ukončila kariéru) a povedal pred predstaviteľmi SOV, aby som nedostal žiadnu podporu, lebo to vlastne nemá žiadny význam a na ZOH sa nikdy nedostanem. Tento pán ma asi doma vešteckú guľu, inak si to neviem vysvetliť. Chcel som si to s ním vydiskutovať, ale nemal záujem...
• sponzoring - verte mi, že nájsť na Slovensku firmu, ktorá by chcela finančne sponzorovať športovcov, je takmer nemožné. Myslel som si, že sa niečo zmení po novom zákone o športe, keď je sponzoring reprezentanta posudzovaný ako daňovo uznateľný náklad, no reálne sa nič nezmenilo.
• vlastné financovanie - pokiaľ má športovec dobré rodinné zázemie, musia mu všetko financovať rodičia. Bohužial, ja takéto zázemie nemám a som na všetko sám.

Suma sumárum som odkázaný na sponzoring a vlastné financovanie. Ako sa mám ale kvalifkovať na OH, kde ide len 32 najlepších mužov z celého sveta v aktuálnej situácii? Už v septembri som rozmýšlal, že sa vykašlem na celý šport, no nedokázal som to. 3 roky som bojoval o svetový pohár a konečne sa to podarilo. Takže do tejto sezóny idem All-in (všetko alebo nič). Vyzerá to tak, že si budem musieť požičať peniaze, aby som mohol vôbec dokončiť prípravu a štartovať vo svetovom pohári. 

Rozhodol som sa spraviť aspoň malú finančnú zbierku, ktorá mi môže finančne trochu pomôcť. Takže ak mi chcete pomôcť v aktuálnej situácii, tu je odkaz na zbierku. Samozrejme pomoc nechcem len tak za nič, pripravil som si pre Vás pekné odmeny. Ak nemáte možnosť pomôcť mi finančne, môžete aspoň zdielať tento článok alebo zbierku, čo mi tiež nesmierne pomôže a budem Vám vďačný.

Držte mi palce!

Barty