Moja prvá Skicross Cross Alps Tour

V sobotu v noci som sa po 3 týždňoch konečne vrátil domov po mojej prvej Cross Alps Tour. Je to séria pretekov svetového pohára, ktorá sa koná každý rok v decembri v 4 krajinách: Val Thorens (FRA), Arosa (SUI), Montafon (AUT) a Innichen (ITA). Názov Cross Alps Tour to vystihuje veľmi jasne, sú to preteky v celých alpách v priebehu 2 týždňov. Vzhľadom na problém so snehom v tomto roku, sa uskutočnili len preteky v Arosa (SUI) a Innichen (ITA). Dosť ma to mrzelo, lebo trať vo Val Thorens patrí medzi moje najobľúbenejšie.

Prvé 2 týždne sme teda strávili v Schladmingu, kde sme trénovali štarty a obrovský slalom.Musím povedať, že nálada v tíme bola počas posledných 2 týždňov tréningu už trochu skeptická, lebo tréningu sme mali všetci po krk a chceli sme závodiť. Príchodom do Arosa vo Švajčiarsku sa však všetko zlepšilo. Hneď v prvý deň sme mali na programe tréning a podvečer kvalifikáciu. Tento závod je vždy vo formáte šprintu - krátka trať. Tento rok bola aj pomerne jednoduchá, ale to bolo všetkým jedno, hlavné bolo, že sa konečne pretekalo.

Moja kvalifikačná jazda mi nevyšla úplne podľa predstáv, no nebola tam žiadna veľká chyba. Spravil som 2 malé chyby, ale na tak krátkej trati to musí byť dokonalá jazda, aby bola šanca na postup. Na postup mi chýbalo 1,2s a obsadil som 56.miesto. Druhý deň sme si užili večerné finále už len ako diváci. Ráno po závode sme sa už presúvali do talianskeho Innichenu.

V Taliansku bol v prvý deň na programe len tréning, čo je vždy lepšie, lebo večer si vieme zanalyzovať video a upraviť niektoré veci pred kvalifikáciou. Vedeli sme, že trať v Innichene býva ľadová, no úprimne poviem, že trať ma dokázala stále prekvapiť. Tak ľadovú skicross trať som ešte v živote nejazdil. Bola komplet preliatá vodou, na čo vôbec nie sme zvyknutí. Prvý tréning bol katastrofálny, nedokázal som sa rýchlo prepnúť na ľadové podmienky a moja nálada bola mizerná. Mal som aj menšie problémy s nastavením lyží, no večer sa nám to podarilo vyladiť.

Ďalší deň sme mali na programe 2 kvalifikácie, takže nás čakal dlhý deň. Moja prvá kvalifikačná jazda nebola zlá, oproti tréningovým časom som sa výrazne zlepšil, no na postup to ani náhodou nestačilo. Tréner bol však pomerne spokojný a do druhej kvalifikácie mi povedal, aby som to skúsil ešte o sekundu zlepšiť. Trať mala dĺžku 1min 20s, takže sekunda bola reálna.

Druhá jazda bola pocitovo horšia, no rýchlejšia (tak to zvyčajne býva) o 8 desatín sekundy, takže plán som takmer splnil. Tréner bol spokojný, aj keď strata vyzerala hrozivo. Každopádne, podľa trénerových slov sme na dobrej ceste, takže treba len vydržať a makať. Vedel som, že presadiť sa vo Svetovom pohári bude veľmi náročné a nepodarí sa to v priebehu 2 ani 5tich pretekov.

Aktuálne som už doma, kde strávim Vianoce s rodinou a 28.decembra odchádzam späť do Schladmingu, kde strávim aj Silvester. Samozrejme nebude chýbať aj tréning. Najbližšie preteky ma čakajú v polovici januára vo švédskom Idre Fjall, kde som štartoval už niekoľko krát na rôznych pretekoch. Vo Svetovom pohári to bude vo Švédsku moja premiéra a celkom sa teším, lebo trať býva obrovská.

Všetkým prajem šťastné a veselé Vianoce!

Barty