Februárove preteky v Nemecku, Česku a Rusku
Po MS v USA som cestoval na európsky pohár do nemeckého Grasgehrenu. Úprimne, cestovania som mal po krk, ale tréner chcel, aby som išiel a on je šéf :) V Grasgehrene boli na programe 1 den tréningu a 2 preteky. Štartové pole bolo nabité vzhľadom na to, že v tomto termíne nebol žiadny svetový pohár. Na štarte bolo cca 70 mužov. Ja som spravil vo svojej kvalifikačnej jazde jednú veľku chybu a postup mi ušiel o pár stotín. Pred finále sa pokazilo počasie, odišli sa len prvé 4 heaty a pretek bol prerušený. Organizátor sa rozhodol, že sa nedeľný pretek zruší a bude sa pokračovať v tom sobotnom. Samozrejme, štartovné nám nevrátili!
Ja som mal teda 2 dni voľno pred odjazdom na svetový pohár. Strávil som ho tréningom vo fitku a regeneráciou. V utorok sme cestovali do nemeckého Feldberg, kde nás čakali 2 svetové poháre. Privítalo nás letné slnečné počasie a pomerne jednoduchá trať. V stredu sme mali oficiálny tréning a vo štvrtok a piatok kvalifikácie na víkendové finále. S mojou prvou kvalifikáciou som bol veľmi spokojný, na víťaza som stratil len 2,02s, čo bola zatiaľ moja najmenšia strata. Lenže stačilo to až na 47.miesto a na postup mi chýbalo 0,5s. Štartové pole je strašne nabité a rozhoduje každý malý detail. Najviac frustrujúce na tom je, že dáte úplne čistú jazdu, no stále to nestačí.
Druhá kvalifikácia v piatok mi vôbec nevyšla. Stratil som 2,7s, ale pocitovo to nebolo dobré. Chýbala mi rýchlosť, také dni občas sú. Nikto z nášho tímu nepostúpil do víkendových finále, a tak sme sa na poslednú chvíľu rozhodli ísť v piatok rovno po závode na dva FIS závody na český Boží Dar. S odstupom času môžem úprimne povedať, že to bolo zlé rozhodnutie. Každopádne, učíme sa na vlastných chybách. Za posledný mesiac toho bolo na mňa priveľa a bol som unavený. Tak aj dopadli preteky na Božom Dare.
V nedeľu večer som sa vrátil domov na Slovensko, kde som si musel vyzdvihnúť ruské víza a už v pondelok poobede som letel do Ruska na ďalšie svetové poháre. Do Ruska som cestoval len druhý krát a trošku som sa obával cesty. Letel som z Viedne cez Moskvu do Čeliabynsku. Cestoval som celú noc a po prílete na miesto mi nedošla žiadna batožina. Žiadna rozumej, že som nemal ani bundu a vonku bolo -15. Mal som len lyžiarky, ktoré vždy nosím so sebou presne pre takéto prípady a notebook.
Na letisku nás už čakali dobrovolníci s autobusmi, ktoré nás odviezli rovno do Sunny Valley, strediska pri meste Miass. Cesta z letiska trvala cca 4 hodiny a celú som ju prespal. Preteky v Rusku sú vždy na najvyššej úrovni. Všetci športovci a realizačné tímy bývali v jednej malej apartmánovej dedinke, ktorá bola veľmi dobre strážená. Ja som po príjazde zamieril rovno do postele, lebo som bol pekne rozbitý z celej cesty. Ešte v ten večer mi došiel kufor aj ruksak, stále mi však chýbali všetky lyže.
Druhý deň nás čakal prvý tréning, takže som si musel požičať lyže od iného tímu. Poviem Vám, zostal som nemilo zaskočený reakciou niektorých tímov, ktoré mi odmietli čokolvek požičať. Nakoniec mi pomohol ruský tím, s ktorým aj celý rok spolupracujeme. V Rusku bola konečne poriadna skicross trať, ako sa patrí na svetový pohár. Bola veľmi technická a celkom som sa v nej trápil. Celé poobedie som čakal na informácie o mojích lyžiach. Organizátori mi stále hovorili, že o pár hodín dorazí auto s nejakou batožinou, no nikdy nebola moja. Toto sa opakovalo každé 4 hodiny.
Ďalší den bola na programe kvalifikácia, takže som potreboval aspoň druhý pár lyží. Nakoniec mi pomohli Slovinci a kvalifikáciu som odjazdil na lyžiach od Filipa Flisara. Lyže boli fakt rýchle, lenže ich nastavenie bolo úplne odlišné, ako to, na ktoré som zvyknutý. Aby toho nebolo málo, ochorel som. Poobede po kvalifikácii konečne dorazili moje lyže! Druhú kvalifikáciu som teda konečne išiel na mojich, no moj zdravotný stav vôbec nebol dobrý. Všetky tieto problémy sa odrazili na mojích výsledkoch a bol to môj najhorší výkon za celú sezónu.
Víkend som strávil ako divák a musím povedať, že atmosféra na preteku bola skvelá. Do strediska prišlo množstvo divákov, ktorí zaplnili tribúny aj časť trate. Domov sme cestovali v noci z nedele na pondelok. A hádajte čo? Keď som priletel do Viedne a išiel som si vyzdvihnúť batožinu, žiadna tam nebola! Ale vôbec ma to neprekvapilo :) Doviezli mi ju na ďalší deň priamo domov...
Po Rusku som bol fyzicky aj psychicky totálne zdemolovaný, takže som sa rozhodol pre dlhšiu pauzu a poviem Vám, bolo to dobré rozhodnutie! Viac však až nabudúce...
Barty
Komentáre