Races in Georgia or little bit of exotic
Po mesačnej ceste po pretekoch v januári sa kolotoč európskeho poháru na chvíľu zastavil. Zvažovali sme preto tréning, no nakoniec sme dostali pozvánku na FIS preteky v exotickom Gruzínsku. Organizátori potrebovali dotiahnúť do Gruzínska čo najviac pretekárov, preto bolo všetko (okrem letenky) hradené. Dlho sme teda nerozmýšľali. Zistili sme tiež, že si na pomoc zavolali ostrieľaných rakúskych organizátorov a tak sme bookovali letenky...
Leteli sme v utorok večer (moc letov na výber nebolo). Odlet sme mali až o 7mej večer a pred nami bolo nočné cestovanie. Leteli sme cez Istanbul, kde sme stretli českú výpravu a do gruzínskeho Tbilisi sme už leteli rovnakým letom. Pristáli sme ráno 4:30 miestneho času. V Gruzínsku je časový posun +3 hodiny. Let prebehol bez problémov a dokonca dorazila aj všetka batožina. Na letisku nás už čakal šofér a mladá slečna, ktorá nám povedala všetky potrebné informácie (v Gruzínsku hovorí po anglicky veľmi málo ľudí). Naskákali sme do autobusu a pred nami bola 3,5 hodinová cesta do strediska Bakuriani. Rátal som s tým, že sa po ceste vyspím, ale vďaka českým kolegom s "veselou náladou" to nebolo možné.
Na hotel sme dorazili ráno krátko pred 9tou miestneho času. Ubytovali sme sa a rovno sme išli na raňajky. Z hotela sme boli prekvapení v dobrom. Bol to obrovský nový komplex s veľmi slušným jedlom. Bol taký veľký, že od výťahu do mojej izby to boli cca 2 minúty chôdze :) Hotel však ešte nebol dokončený a stále sa tu pracovalo. Nerušilo nás to však vôbec... Po raňajkách som zamieril rovno do postele, aby som niečo dospal. Poobede som si pozrel hokejový zápas Slovensko - Rusko a ten mi zlepšil náladu. Po večeri sme mali tzv. Welcome drink. Bola to obrovská hostina (veľká škoda, že až po večeri). Bolo tu množstvo jedla a super vína, s ktorým som to samozrejme nepreháňal, lebo druhý deň sme mali už tréning v trati. Pokecali sme s organizátormi a dozvedeli sme sa zaujímavé informácie. Tieto preteky organizujú preto, lebo v roku 2023 chcú organizovať Majstrovstvá sveta a v roku 2030 by chceli kandidovať na zimné OH...
Druhé ráno som sa necítil vôbec dobre, trochu som mal rozbitý biorytmus :) ale nedalo sa nič robiť, bol pred nami tréning. Počasie vyšlo na jednotku a trať vyzerala super. Počas tréningu sme stihli všetci 4 jazdy a trať bola veľmi hravá - dalo sa predbiehať na viacerých miestach. Mal som však smolu, že som mal na lyžiach len tréningové vosky, takže som bol suverénne najpomalší v každej jazde :) Nebolo to však podstatné a trať som si dobre najazdil...
V piatok ráno nás čakal prvý pretek vo veľmi veternom počasí. Nešla sa kvalifikácia, takže sa nasadzovalo podľa bodov. Bol som nasadený ako 6ty, takže v predkole som mal len jedného súpera a istý postup. Teda musel som dokončiť, čo sa na prvý pohľad zdá ako samozrejmosť. To ma však ešte nepoznáte :) Ešte na štarte som si v duchu hovoril, že si dám pohodovú jazdu a nebudem to hrotiť. Na cornery (skoku v zátačke) mi však strašne fúklo a dosť mi telo prerotovalo do strany. Na dopade bol nafúkaný mäkký sneh a sekla mi hrana. Mal som čo robiť, aby som to ustál. Nasledoval dragon (séria vĺn, kde sú rôzne možnosti, ako ho skočiť). Neviem čo sa stalo, ale pri dopade mi opäť sekla hrana na špičke. Celé telo mi prerotovalo, nohu som nechal za sebou a na jednej lyži som úplne vybočil z trate. Kazachovi za mnou sa stalo úplne to isté :) Tu som však mal fakt na mále, no našťastie to dobre dopadlo a obaja sme došli do cieľa. Musel som sa na sebe až smiať a pomyslel som si, že som aspoň pobavil Fritza (tréner kameroval tento úsek). Druhé kolo už bolo bez problémov a vyhral som ho.
Prišlo však semifinále, kde to už bolo o dve triedy ťažšie. Štart mi nevyšiel ideálne a zaradil som sa na 3.miesto a bohužial som tak prišiel až do cieľa. Bol som teda v malom finále. Na štarte sme mali rakúskeho trénera (celú sezónu spolupracujeme s rakúskym tímom) a do vysielačky som dostal pokyn od Fritza, že chce aby som malé finále vyhral. Tak som bol za poslušného a počúvol som trénera :) Bolo z toho teda 5.miesto a 63 bodov.
Druhý deň bolo krásne a už ani nefúkalo, takže podmienky boli ideálne. Na moje prekvapenie boli popri trati kamery a dozvedel som sa, že celý pretek pôjde naživo v gruzínskej televízii. Na štarte pred predkolom mi však začalo byť veľmi zle od žalúdka (jeden rakúšan už neštartoval, lebo celú noc presedel na záchode a zvracal). V pohode som však došiel do cieľa na prvom mieste (v pohode ako v pohode, bolo mi zle ako psovi). Na štart nás vozili ratrakom (bolo to o dosť rýchlejšie, ako lanovka) a po ceste hore sa môj stav len zhoršil. Vylosovanie bolo mierne odlišné a čakalo ma ťažké štvrťfinále. Ja, tímový kolega Doug, rýchly gruzínec a kazach. Pred štartom som už zvažoval, že odstúpim zo závodu. Doug mi však povedal, že to dáme a že mi pomôže. Mali sme dohodnutú taktiku, ktorú sa podarilo zrealizovať na 100%. Po štarte bol Doug prvý, gruzínec druhý a ja tretí. Do prvej zákruty bol gruzínec vo vonkajšej stope a Doug si tiež zvolil vonkajšiu stopu aj keď bol na vnútornej strane stopy, takže mi uvoľnil cestu a mohol som gruzínca predbehnúť. Resp. sme sa dostali na rovnakú úroveň a prišiel corner. Videl som, že Doug s ním bol trochu v kontakte, tak som išiel na skok viac vľavo a stalo sa presne čo som čakal. Gruzinec padol a s Dougom sme si prišli v kľude do cieľa a postúpili do semifinále.
Po tejto jazde mi tréner priniesol na štart trochu slivovice (len na môj žalúdok) a poviem pravdu, fakt to pomohlo. Do semifinále som išiel s tým, že dnes chcem dať veľké finále. Po štarte bol rakúšan prvý, a ja s Dougom za ním. Bol som vo vnútornej stope a Doug ma skúsene zavrel, takže som stratil rýchlosť a opäť som išiel do malého finále. Aj druhý deň sa mi ho podarilo vyhrať spôsobom štart - cieľ. Po preteku ma to trochu štvalo, že som sa nedostal do veľkého finále, ale vzhľadom na moje problémy to bolo viac než dobré.
Po preteku nasledovalo vyhlásenie výsledkov, kde bolo veľké množstvo turistov a fanúšikov, ktorí vytvorili úžasnú atmosféru. Celkovo tu všetci ľudia žili týmto pretekom, stále si pýtali autogramy, všade sme poskytovali rozhovory atď. Bolo to veľmi milé a veľký rozdiel oproti štandardným pretekom. Po vyhlásení sme mali v cieli veľkú párty, ktorá trvala až do večera. Zo svahu sme išli až za tmy :) Medzi hotelom a strediskom (cca 1km) nás vozil náš šofér, no tým, že sme mali meškanie cca 6 hodín, sme nemali odvoz. Niekto z organizátorov nám zavolal taxík, do ktorého sme nahádzali asi 12 párov lyží a išli sme na hotel. Poviem Vám, v Gruzínsku je možné všetko ;)
Transfer na letisko sme mali o 1nej ráno. Bola to dlhá no veľmi zábavná cesta. Z Tbilisi sme odleteli 7:40 a vo Viedni sme pristáli 12:30. Bol som dosť "spoločensky unavený", ale ani chvíľu som neľutoval cestu do Gruzínska. Boli to 2 úžasné preteky a ak budú aj budúci rok, určite sa sem rád vrátim...
Pár zaujímavých faktov:
- spiatočnú letenku do Tbilisi sme mali za 280 EUR vrátane lyží (odporúčam pozrieť sa do Gruzínska)
- denný skipass v stredisku Bakuriani bol 9 EUR
- v reštaurácii na kopci sa najete do 5 EUR
- cena čapovaného piva bola cca 1,50 EUR
- ak budete niekedy šoférovať na ceste v Gruzínsku, tak veľmi opatrne, lebo všetci jazdia stredom cesty
- v Gruzínsku majú osvetlené aj diaľnice (súdim zo 150km diaľnice, po ktorej sme išli)
- je tu celkom problém sa dohovoriť po anglicky
- Gruzínsko chce organizovať MS 2023 a kandidovať na ZOH 2030
- všade tu je množstvo túlavých psov, ktorí sú však veľmi priateľský
- prevláda tu moslimské náboženstvo, takže v niektorých činnostiach to treba brať do úvahy :)
- organizátori investovali do týchto pretekov obrovské financie, dokonca sme mali elektronickú štartovú bránu, ktorá je len vo svetovom pohári
- dobrovoľníkov na preteku bolo viac ako jazdcov
- Gruzínsko je nádherné, zo strediska sme krásne videli pohorie Kaukaz, ktoré je gigantické
- ak chcete vyskúšať heli skiing, toto je jedna z TOP destinácii (môj sen)
Comments