Sep 3, 2015

Passo Stelvio - 1.časť

Posledný augustový týždeň sme sa vybrali na prvé sústredenie na lyžiach po letnej pauze. Celé leto som tvrdo makal na kondičke a aj stále makám, takže na lyže som sa už veľmi tešil. Vedel som však, že to nebude terno a môžem čakať veľmi mäkký sneh. Do Talianska sme cestovali v nedelu ráno s predpokladaným príchodom okolo 19tej. Viete kedy sme dorazili do Bormia? Po polnoci :) A viete prečo? Dovolenkári na dialnicach.... Celé Nemecko bolo upchaté no a čerešničkou na torte bolo, keď sme prechádzali cez Passo zo Švajčiarska smerom do Bormia, tak hore sme zistili, že cesta je zavretá! Čakala nás 2-hodinová obchádzka cez Livigno...

Prvé 2 dni sme ani nelyžovali, lebo pršalo a bola hmla. Venovali sme sa kondičnému tréningu a boli sme nakúpiť v Livignu (bezcolná zóna). V stredu to ale prišlo, krásne azzurko a skvelé lyžovanie. Prvá jazda bola hrozná, skoro som 4 krát spadol na vrchnej lyži, no každou jazdou sa to zlepšovalo :) Po dvoch dňoch jazdenia na voľno sme ďalšie 3 dni jazdili obrák na krátke tyče. Najviac ma prekvapil sneh, ktorý bol ráno vždy pekne tvrdý a vydržalo to cca do 10tej. Najviac ma to však prekvapilo posledný deň, keď bolo pekelne teplo no sneh bol ako betón aj o 11tej. Neporovnatelné podmienky oproti Hintertuxu v lete, takže Stelvio bola super voľba.

Do Talianska sme si brali aj bicykle. Prvý krát sme išli v utorok na Bormio 2000 (lyžiarske stredisko). Túru vybral Servo, že na úvod takú jemnejšiu. Dĺžka 11km a prevýšenie 800km s 12% stúpaním. Hovorím si, pre mňa ok no som zvedavý na ostatných :) Nakoniec to bol celkom slušný kopec, ale vyšlapali ho všetci. Najviac ma vytočil starší pán, ktorý ma predbiehal, ako keby sa nechumelilo. Až potom som si všimol, že ma elektronický bike :)

V stredu som išiel na bike už sám. Servo mi odporúčil pekný výšlap k jazerám Cancano. Vraj to pred 3 rokmi išiel s deckami a bola to krásna túra. Hovorím si ok, skúsim to poobede. Prvých 5 km stúpanie po ceste v smere na Stelvio, potom odbočka do terénu a krátky zjazd. Začína stúpanie, ostré stúpanie. Po minúte mám najlahší prevod. Prevod som nezmenil 45 minút!!! No skoro som umrel a k tomu neskutočné množstvo hmyzu. Začína mi dochádzať voda. Netuším, ake dlhé je stúpanie, no proste raj na zemi. Všetko mi ale vynahradil krásny výhľad pri jazerách v strede ničoho. Všade len samé hory. Slnko pomaly zachádza a poriadne sa ochladzuje. Naspäť idem po ceste, nech som späť ešte za svetla. Našťastie pr výjazde od jazera je reštaurácia, ktorú zatvárajú, no milá Talianka mi dá vodu zdarma (zabudol som si peniaze :) ). Pár fotiek a pálim naspäť.

V piatok sme ešte šlapali na Stelvio no o tom v druhej časti blogu...

STAY TUNED :)

stelvio_2015_01 Bormio 2000