Majstrovstvá sveta v Sierra Nevade a preteky v českých Rejdiciach

Po návrate z Francúzska som bol doma 2 dni a v utorok ráno som už letel spolu so slopestyle tímom do španielskej Sierra Nevady, kde sa konali majstrovstvá sveta. Cesta prebehla bez problémov a ja už som sa tešil na poriadnu trať. Mal som informácie, že v stredisku je veľa piesku, ktorý sem nafúkava zo Sahary v Afrike a aj tak tomu bolo... Prvý deň som mal v Španielsku ešte voľno, tak som si prezrel trať tesne pred dokončením a trochu si polyžoval v stredisku. 

Vo štvrtok už sme mali prvý tréning, ale teplé počasie nám dovolilo len 1 jazdu. No trať bola náročnejšia, než spočiatku vyzerala. Hlavne po fyzickej stránke, lebo štart bol vo výške cca 2600 m.n.m. a trať bola dlhá cez minútu. Na trati sa skákalo dokopy 17 krát, takže posledných 15s každej jazdy som si musel siahať na dno svojich síl. V piatok sa nám už zadarilo a v trati sme mali 2 jazdy :) Mal som zmiešané pocity, lebo v každej jazde mi vyšla iná časť, no vedel som na čom zapracovať...

Potýkal som sa ešte s problémom s lyžiarkami. Pri meraní materiálu som mal obe lyžiarky o 2mm vyššie ako povolujú pravidlá. Musel som teda zošmirglovať z lyžiarok a druhý deň už bolo všetko v poriadku. Merali nám všetko, kombinézy, nohavice, lyžiarky, lyže a dokonca v deň pretekov nám označili 2 páry lyží, ktoré sme si zvolili na pretek. Je to celkom slušný kolotoč, ale tak predsa sú to MS :)

V sobotu prišiel deň D. Ráno tréning, potom kvalifikácia a poobede finále. V tréningu bola moja jazda celkom fajn, len na veľkom skoku som sa neskutočne preletel, lebo organizátori ho zjavne viac nakopli, ale ustál som to. Prišla na rad kvalifikácia. Bol som dosť nervózny, s čím už dlhšiu dobu bojujem. No a moja hlava to vôbec nezvládla. Hneď po štarte ma moje telo vôbec neposlúchalo a spravil som obrovskú chybu. Stratil som rýchlosť a modlil som sa, aby som vyskočil na prvú spinu. Bolo to len tak tak, no v hlave už som mal, že som to pokazil. Zbytok jazdy som sa veľmi snažil, no nestačilo to. Jedna chyba 2m po štarte ma stála celý pretek... Keď som si pozrel medzičasy, moja frustrácia sa ešte znásobila, lebo na štartovej sekcii som stratil NEUVERITEĽNÝCH 2,5 sekundy!!! Za tento výkon sa hanbím a som zo seba strašne sklamaný... Už som to ale pustil z hlavy, lebo každý neúspech nás posúva ďalej a treba si z neho zobrať aspoň to dobré...

V pondelok ma čakala cesta domov. Rozhodol som sa, že pôjdem na preteky do českých Rejdíc, aby som si trošku napravil myšlienky z neúspechu. Už v stredu poobede som cestoval do Čiech a najviac som si užíval, že som si mohol pobaliť všetko, čo som potreboval (presuny lietadlom do Španielska boli veľmi náročné, lebo polovicu vecí som musel nechať doma). V Rejdiciach organizátori pripravili slušnú trať, no viac sa mi páčila tá na Božiom Dare, kde som začiatkom marca vyhral svoj prvý pretek.

Vo štvrtok bol na programe FIS pretek. Štvrťfinále som vyhral bez problémov. V semifinále som došiel druhý, za neskorším víťazom no a vo finále som mal dobrý štart no mal som horšiu štartovú bránu, takže do prvej zákruty som išiel ako druhý. Toto miesto som si postrážil až do cieľa.

V piatok sme mali majstrovstvá Česka. Išla sa aj kvalifikácia, ktorá mi vôbec nevyšla a bol som 4tý. Finálové jazdy mali rovnaký priebeh. Štvrťfinále bez problémov, semifinále druhý no a veľké finále... tam mi vôbec nevyšiel štart a do prvej zákruty som si musel pribrzdiť, lebo súperi ma zavreli a stratil som rýchlosť. Začala sa stíhacia jazda. Na jednom zo skokov prišlo predomnou ku kontaktu a jeden jazdec padol. Čakal som, že padnú obaja, no druhý to ustál. Nakoniec som prišiel do ciela na 3.mieste.

Tieto 2 dni hodnotím relatívne pozitívne vzhľadom na to, že som cítil uź obrovskú únavu z toho cestovania počas celej sezóny. Najbližší víkend ma čakajú posledné 2 preteky v rakúskom stredisku Kleinar a potom už konečne oddych...