Nevydarený úvod sezóny vo francúzskom Val Thorens

Týždeň pred Vianocami mi oficiálne začala sezóna mojimi obľúbenými pretekmi vo francúzskom Val Thorens. Toto stredisko milujem, lebo je neskutočne krásne a gigantické. Je tu 150km zjazdoviek, no stále môžete prejsť do ďaľších 2 údolí, kde na Vás čakajú ďaľšie desiatky kilometrov zjazdoviek. Bohužial musím povedať, že tento týždeň mi vôbec nevyšiel podľa predstáv...

Na programe sme mali 2 európske poháre a jeden FIS závod. Trať bola aj tento rok na špičkovej úrovni a hrozne ma bavila. V utorok sme mali len tréning v trati, kvalifikácia sa išla v stredu. Organizátori pomenili program, takže kvalifikácia v stredu bola na piatkové finále. Vo štvrtok sa išiel jeden celý závod, kvalifikácia a poobede finále. V prvej kvalifikačnej jazde som spravil pár chýb. Najviac som však stratil na štarte, ktorý sa mi nedaril celý týždeň. Bol dosť technický a skúšali sme rôzne kombinácie, ako ho prejsť čo najlepšie, no vždy som bol pomalý. Problém bol ten, že po štarte bol asi 400m dlhý rovný úsek. Takže ako som mal po štartovej sekcii napr. o 2km/h menšiu rýchlosť ako súperi, strata sa nabaľovala ďaľších 400 metrov. Tento šport je o stotinkách, takže ťažko sa vyhráva kvalifikácia so zlým štartom :)

Do finále som postúpil z 25.miesta, no s jazdou som nebol spokojný. Pred finále však treba hodiť kvalifikáciu za hlavu, lebo finále je "nový závod" a kľudne ho môže vyhrať aj posledný z kvalifikácie... V piatkovom finále som mal v prvom kole vyrovnaných súperov. Avšak stratil som na štarte, no išli mi dobre lyže, takže som veril, že môj čas príde. Po štarte som sa chcel zaradiť za japonca, aby mi rozrážal vzduch (funguje to rovnako ako v cyklistike, treba jazdiť v balíku a získavať rýchlosť za súperom), no bol tam Brit. Celú rovinu som si preto rozrážal vzduch sám a nezískaval rýchlosť proti ostatným. Do prvej zákruty prišla moja taktická chyba. Rozhodol som sa zvoliť vonkajšiu stopu, lenže na moje prekvapenie ju zvolil aj Brit, takže som išiel úplne mimo optimálnu stopu. Brit po skoku predbehol Japonca a ja som to skúsil v ďaľšej zákrute. Nabehol som mu však na lyže a opäť ma vynieslo mimo stopu. V ďalšej zákrute ma japonec zavrel a ledva som sa zmestil do brány. Tu už som však stratil cca 5m a bolo po závode...

Vo štvrtkovej kvalifikácii som dal solídny štart (na moje pomery). V jazde neprišla žiadna veľká chyba, takže ako som prešiel cieľom, mal som celkom dobrý pocit. Ako to však väčšinou býva, keď máte dobrý pocit z jazdy, tak je to pomalé. Inak tomu nebolo ani teraz. Pri tabulke s časmi som sa triasol až do konca kvalifikácie a nakoniec som mal šťastie. Postúpil som ako posledný do finále, z 32.miesta. V prvom kole finále som mal ťažkých súper, keďže som postupoval ako posledný. K tejto jazde sa ani nebudem vracať, lebo všetko bolo zlé a ani som nemal priestor skúsiť predbiehať...

V sobotu nás čakal posledný FIS závod. Kvalifikácia bola konečne celkom dobrá a skončil som na 12.mieste. V tento deň som si veril, lyžovalo sa mi dobre, lyže išli fantasticky a chcel som to dotiahnuť ďaleko. V prvom kole finále, som bol po štarte tretí, ale vedel som, že môj čas príde. Tak tomu aj bolo a približne v polovici trate, som predbehol dvoch súperov naraz a išiel som prvý. V spodnej časti bola ťažká pasáž kde bol skok priamo do negatívnej zákruty a tu prišiel šok. Skok si trebalo nadísť, aby sme si udržali stopu v negatíve. Po dopade však na mňa skočil Francúz, ktorý si skok vôbec nenadišiel. Nielen že obmedzil moj smer jazdy, ale ešte som dostal aj rukou priamo do hlavy, čo je vyslovene zakázané. Ako tak som to ustál, ale samozrejme ma všetci predbehli.

Keď sme prišli do cieľa, ani si neviete predstaviť ten hnev, čo bol vo mne. Prvé čo som spravil bolo, že som jednu jebol francúzovi a podal som protest. Zachvílu sa z vysielačky ozvalo, že to bolo čisté. Vtedy sa moja agresia ešte vystupňovala a uštedril som všetkým naokolo pár štiplavých slov. Mali sme to celé aj na videu, ale tréner ani nešiel dole za rozhodcom, aby mu ukázal video, lebo by to nemalo zmysel. Aj keby diskvalifikovali Francúza, nepomoholo by mi to, lebo som došiel až štvrtý (bol by som teda tretí a postupujú len dvaja). Spomínaný Francúz to dotiahol nakoniec až na 3.miesto a zišiel si skvelé body. Už som to však pustil z hlavy a ideme ďalej. Ťažko sa bojuje proti domácim, keď sú všetci rozhodcovia francúzi :)

Z tejto kolízie mi ostala len narazená a porezaná ruka. Ihneď som však išiel za trénerom, pozrieť si video. Jasne bolo vidieť, že to ani náhodou nebolo čisté. Išiel som aj za rozhodcom, ktorý to posúdil ako čisté a ukázal som mu video. Samozrejme nevedel povedať ani slovo po anglicky, tak som mu len povedal: "Good job!" Po preteku som bol veľmi frustrovaný no čakala nás ešte 13-hodinová cesta domov... Domov sme dorazili 24.decembra o 6tej ráno a asi Vám ani nemusím opisovať ako som sa cítil fyzycky. Toto cestovanie je na všetkom najťažšie, ale bohužial, taký je náš šport :)

Vianoce som si užil doma s rodinou a trochu si oddýchol. Bohužial som aktuálne prechladnutý, takže netrénujem vôbec. Verím však, že to rýchlo prejde, lebo 4.januára by som mal cestovať do Schladmingu na tréning a 2 preteky v Reiteralme. V januári máme veľmi nabitý program, lebo už 16teho odlietame a čaká nás séria 7 pretekov vo Švédsku, Švajčiarsku a Francúzsku. 

Na záver by som chcel ešte všetkým zaželať šťastný Nový rok, veľa zdravia a splnených cieľov!